Čo také by sa dalo o nás napísať? Ani neviem, kde začať… Logicky asi tam, kde to celé začalo, že? Tak teda v Taliansku…
S Brunom sme sa spoznali v Miláne, kde sme spolu 6 mesiacov pracovali. Potom sa naše cesty rozišli, kedže z firmy odišiel a vrátil sa do rodného Francúzska. Ked sme sa po necelých dvoch rokoch znova stretli, zaiskrilo to. Trvalo len niečo cez tri mesiace, kým som firmu, kde sme spolu svojho času pracovali, opustila aj ja.
Začal nový život, v novej krajine. Francúzsko. Krásna to zem. Nerozumela som síce znova nikomu ani „ň“, ale to predsa nevadí. Ten pocit mi bol už tak vlastný, snáď ako pocit hladu o polnoci. Pár krát som si tým už predsa prešla, pokiaľ som sa nejaký ten jazyk naučila.
Stále som dosť pracovne i nepracovne cestovala. S Brunom sme si túto tradíciu cestovania ponechali a hneď, ako to bolo možné, sme si niekam odskočili, prípadne sa niekde pár týždňov zabudli… Okrem klasického cestovania som vďaka Brunovi dostala možnosť spoznávať rôzne miesta aj z pohľadu oceána. Navigácia plachetnice po Atlantiku sa čoskoro stala aj mojou obrovskou obľubou a každé leto sme sa niekam po Bretónsku viac krát vyplavili.
Dôležité dátumy v našom doterajšom živote:
V januári 2012 sa nám narodil náš úžasný syn Alexis (z gréckeho Ἄλεξις) – pomáhajúci, obranca, ochranca.
V marci 2013 sme sa rozhodli kúpiť našu prvú plachetnicu (Jod 35), postupne si ju poopravovať a prispôsobiť našim rodinným potrebám. Meno dostala po Néréide (Νηρῇδε) – morská víla, dcéra boha mora Nereusa a nymfy Doris Oceanid.
V máji 2015 sa nám narodila pre zmenu užasná dcéra Thalia. Poniektorí sa ma pýtali, či sme sa inšpirovali maďarským divadlom v Košiciach, iní zasa chválili, že sa volá ako „tá“ speváčka (ktorú si stále sľubujem vygúgliť). Nie. Aj pri dcére sme sa inšpirovali antickým Gréckom. Thalia (Θάλια) je múza komédie a pastoračnej poézie, má silu rozkvitať kvety.
Bruno mal jeden sen. Taký ten o ktorom viete teoreticky všetko, kde ste čítali mnoho o ľuďoch, ktorí si ten sen uskutočnili, často si ho predstavujete, no ani v tom sne vás vlastne nenapadne, že sa jedného dňa možno naozaj splní…
Potom som sa jedného dňa zobudila a situácia sa rozhodla dať mi nápad. Splniť nám Brunov sen…
Začala som si to predstavovať a trvalo len pár hodín, kým som si ten jeho sen privlastnila.
A tak sme sa v marci 2017 rozhodli, že našim domovom na následujúci rok bude loď a preplávame Atlantik. Z Francúzska cez Kanárske a Kapverdské ostrovy do Martiniku a cez Bermudy naspäť do EU.
Na túto cestu sme sa rozhodli nájsť si inú plachetnicu, menej športovú a pohodlnejšiu. Oslovil nás Oceanis 423, aj keď Bruno si na myšlienku „karavánu“ musel trocha dlhšie zvykať. A preto…
…v auguste 2017 k nám pribudla druhá plachetnica (Oceanis 423). Je vo výbornom stave, úprav na nej preto chystáme veľmi málo, prevažne elektronického charakteru. Volá sa Sofia (Σοφία) – múdrosť.
…a o tomto bude tento blog…
P.S. Moje meno je Dana, som pôvodom košičanka, aj keď za chvíľu to bude viac rokov, čo žijem mimo SR než tých, čo som prežila v mojom rodnom meste. Kde sa toľko túlam? Nuž začalo to Bergamom v Taliansku, potom to bola Praha, ďalej Miláno a momentálne je to Paríž. Už nie na dlho… ;).