Cesta z ostrova Bequia na Martinik nám trvala necelý deň. Vietor bol znova o niečo silnejší než predpoveď hlásila. Pasát bol klasicky severo-východný a keďže my sme postupovali na sever, nebolo to úplne ideálne, čo sa pohodlia týka.
Naše prvé kroky viedli do prístavu Marin, kde sme potrebovali dať opraviť náš automatický pilot. Takisto sme si dali urobiť rozpočet na novú hlavnú plachtu, vzhľadom k tomu, že tá naša desaťročná už pomaly ale isto dožíva… Záplata na záplate, plachtu sme teda objednali. Bude sa šiť na ostrove Antigua, kde si ju vyzdvyhneme.
Ja som tieto, pre mňa inak nečinné dni v prístave, využila na potápanie, deti si užívali kolobežky…zatiaľ čo Bruno dával doporiadku na lodi všetko, čo bolo treba… Alex mal svoj potápačský „krst“, od tej doby nepočúvam nič iné než otázky, kedy sa bude môcť potápať znova.
Po necelom týždni sme sa premiestnili a zakotvili pred Sainte-Anne. Sainte-Anne je malá, sympatická obec s veľmi príjemnou atmosférou. V roku 1690 tu postavili kaplnku pre vtedajších 700 obyvateľov, ktorí tu kultivovali hlavne cukrovú trstinu. Neskôr bola kaplnka podpálená angličanmi a zrekonštruovaná v roku 1730. V roku 1817 je zničená cyklónom a následne zrekonštruovaná v roku 1829. Od tej doby bola viac krát upravovaná a zväčšená. Kaplnka Notre Dame v Saint Anne je zapísaná do inventáru hystorických pamiatok, je jednou z najstarších kostolov Martiniku.
Ďalšie dni sme sa presunuli do Grande Anse, kde sme kotvili dva týždne. Ten prvý sme trávili hlavne s nórskymi priateľmi, podnikali výlety v blízkom aj vzdialenejšom okolí. Druhý týžden som sa venovala hlavne potápaniu, zatiaľ čo sa deti s Brunom bláznili na pláži. V okolí je mnoho krásných miest, ideálných pre snorcheling a potápanie. Nájdete tu množstvo obrovských korytnačiek, rýb, chobotnice ako aj krásné korálové útesy.
Na tomto mieste nás opustil náš dingy – nafukovací čln. Asi to bez svojej spriaznenej duše (ex motor, ktorý nás pre zmenu opustil na Barbadose) nemohol vydržať. Každou jednou cestou sme okrem nás prenášali aj čím ďalej, tým väčšie množstvo vody, na čím ďalej, tým viac a viac sfuknutejšom člne.
Po dvoch týždňoch nastal čas opustiť aj toto miesto. Premiestnili sme sa do Point de Bout, kde sme zakotvili na dve noci. Pre nás vcelku dosť nezaujímavé miesto. Boli sme ale dohodnutí s ex majiteľom našej Sofie, ktorý tu bol s manželkou práve na dovolenke, že sa stretneme.
Pozvali sme ich na večeru k nám na palubu, kde si manželský pár pospomínal, kde všade ich na tejto plachetnici vietor zavial. Michel svoju nostalgiu neskrýval a nechal sa unášať peknými spomienkami, ktoré som ja s radosťou počúvala. Na druhej strane bol rád, že jej osud predajom neskončil niekde v zabudnutí v prístave a naďalej spoznáva krásné kúty sveta. To isté si budeme priať aj my, ak Sofiu po návrate predáme.
Po druhej noci v Point de Bout, sme sa skoro ráno vybrali naproti do hlavného mesta Fort de France, kde sme natankovali palivo, naplnili doslova vyžmýkané nádrže na vodu a vyplnili dokumenty o opustení Martiniku.
Tesne po obede sme sa už plavili, vietor pozmenil oproti meteu jemne smer, čo bolo pre nás tentokrát výhodné a plavba bola veľmi príjemná a pohodlná. Keďže sme ale postupovali rýchlejšie, než sme pôvodne predpokladali, spomaľovali sme popri Dominike, aby sme došli na ostrovy Les Saintes (Guadeloupe) až za vidna.
Video z Martiniku si môžete pozrieť TU.
Ako vyzerá naša palubná lekárnička zistíte TU.