Plavba z Cascais na Madeiru bola zatiaľ najdlhšou a zároveň najkľudnejšou plavbou akú sme doteraz mali. Maximálny vietor bol cca 12 uzlov. Krátko po vyrazení sme sa rozhodli natiahnúť spinnaker, veľkú trojcípu, balónovú, podľa mňa najkrajšiu plachtu. Spinaker sa používa hlavne pri zadnom vetre. Je vyrobený z ľahkého a veľmi pevného materiálu, zvyčajne z nylonu. Môže byť symetrický alebo asymetrický. Tento spinaker je asymetrický a má 135m2 (Spinnaker vo svojom obale).
Podvečer začal vietor silnieť a tak sme spinnaker stiahli a chystali sa natiahnúť Genoa. Lenže Bruno si všimol, že sú laná na vrchu okolo tejto plachty pomotané. Snažil sa to z dola upraviť, no márne. Všetko ostalo nezmenené. Za normálnych okolností by jeden z nás vyliezol na stožiar a snažil sa to dať do poriadku. Vzhľadom k tomu ale, že sme na palube len my dvaja a naše dve malé deti, takýto risk nepripadal v úvahu. Rozhodli sme sa teda, že to skontrolujeme až v prístave.
Nadšením sme nesršali. Vetru bolo nasledujúce dni málo a trinquette, malá plachta za genoa sa používa práve v prípade silného vetru. Nuž čo už, zmierili sme sa s tým, že táto pôvodne 4-5 dňová plavba bude trvať mesiac. Netrvala :). Len necelých 6 dní. Aj napriek počiatočnému sklamaniu sme si práve tú pomalosť neskutočne užili. Atlantik mal nádhernú farbu, delfíny nám robili spoločnosť skoro neustále (viď TU), dokonca sa nám podarilo vypiť si kávu bez toho, aby sme sa pooblievali. Počasie bolo nádherné a my sme nemali inú možnosť, než si ho naplno užívať a nechať pomaly plynúť čas tak, ako sa sám rozhodne.
Keď sme na šiesty deň dorazili do Porto Santo, nemohli sme sa na tú krásu vynadívať. Táto krajina sopečného pôvodu si naše srdcia získala prakticky okamžite.
Deň po našom príchode sme o 04:30 ráno mali generálne zhromaždenie na palube. Všetci prítomní v prístave. Každý na svojej.
Zobudila som sa na silný vietor a tak som šla vonku pozbierať prádlo, ktoré sa sušilo. Skoro ma odfúklo. Chvíľu na to vietor ešte zosilnel, čo zobudilo aj Bruna. Rýchlo sme teda šli skotrolovať priviazania. To sme si už všimli, že tento reflex mali aj všetci ostatní naokolo. Každý sa zdravil, kontroloval, preväzoval, upevňoval, poisťoval. Vietor mohol mať na mori odhadom snáď 50 kt, predpoveď hlásila 11 kt… Bola som rada, že už sme v prístave a nie na mori a myslela som na tých, čo práve tomuto prekvapeniu čelili nie zbieraním prádla a upevňovaním lán ako my v prístave, ale o „kúsok“ tvrdšou prácou.
Po týždni na Porto Santo sme sa presunuli na hlavný ostrov Madeira, kde naše nadšenie z krásy naokolo pokračovalo. Bohužiaľ tu sme už nemali toľko času, ako by sme chceli a strávili sme tu ani nie týždeň. Pôvodne sme chceli viac, no meteo hlásilo posledný, ešte ako-tak vhodný vietor v najbližších dňoch na presun na Kanárske Ostrovy, inak by sme sa museli plaviť v tvrdých podmienkách, prípadne stratiť veľa času. O dôvod viac sa na Madeiru ešte určite niekedy vrátiť.
