Kanárske ostrovy – Graciosa – druhá časť

(prvú časť si môžete prečítať TU)

…ako sme tak na Graciosu mysleli, rozhodli sme sa, že si ju predsa len nenecháme újsť. Dobre sme spravili. Okamžite nás svojou jednoduchosťou očarila. Žiadne cesty, jeden obchod, jedna mäsiareň, pár reštaurácií a málo turistov.

Prvý večer bol na kotvenie príliž silný vietor,

preto sme sa rozhodli ísť do prístavu.

Prístav bol plný, no našťastie nám povolili

priviazať sa o rybárskú, zjavne dlhšie nepoužitú loď.

Predstava skákania na ňu bola všelijaká, nakoniec to ale prebehlo úplne v pohode.

Na ďalší deň bol vietor už prijateľný a tak sme šli zakotviť pred nádhernú pláž, ktorú sme mali často len a len pre seba, prípadne nás tam bolo veľmi málo. Úplná idylka.

 

  

Prvá noc na kotve bola dosť pohyblivá, vietor sa nás zrejme snažil uhojdať k spánku, no dosiahol presný opak.

Neustále sme sa budili a kontrolovali, či sme stále na tom istom mieste. Druhú noc sa nad nami zľutoval a nechal nás pokojne spať.

 

Po pár dňoch sme sa rozhodli pokračovať ďalej, aj napriek tomu, že sa nám odtiaľto odchádzalo veľmi ťažko.

Všetko sme pripravili, zapli motor a pustili sa do vyťahovania kotvy. Práve vo chvíli, keď som si pochvaľovala koľko námahy človek ušetrí pri vyťahovaní kotvy automaticky, som z predu započula Brunove nadávanie. Reťaz sa zamotala a všetko zablokovala. Nechala som teda v zadu všetko tak a utekala Brunovi na pomoc. Nepohli sme s tou reťazou ani o centimeter. Utekala som teda do kabíny po kladivo, s ním za Brunom a rýchlo naspäť za kormidlo. Búchal tam snáď nekonečných päť minút ak nie viac, kladivom do tyčky, tyčkou medzi zamotané oká reťaze. Keď sa mu ju konečne podarilo rozmotať, pokračovali sme vo vyťahovaní kotvy ďalej. RUČNE. Vyťahovací motor nefungoval.

Ručnú časť vyťahovania kotvy si samozrejme odtŕpel Bruno, myslím, že ja by som ňou ani nepohla. Ja som bola stále za kormidlom a s ľútosťou pozorovala naštvaného Bruna. Ešte do minulého roku vyťahoval kotvu ručne stále, keďže na našom bývalom Jode inú možnosť nemal. Rozdiel bol akurát v tom, že kotva a reťaz pre 4 tonovú plachetnicu sú “málinko” ľahšie, než pre loď 13 tonovú. Z mojich myšlienkových pochodov pri pozorovaní Bruna ma prerušil jeho hlasný výkrik a hluk padajúcej kopy reťaze naspäť do vody. Zbledla som a neodvážila sa ani pohnúť, behom sekundy som si predstavila odtrhnutú ruku a premietala si v hlave zástavy krvácania a volanie o pomoc. Čakala som na ďalší výkrik ako na nezadaný pokyn utekať po lekárničku a rozmýšľala, čo dám cestou deťom do ruky, aby som ich zabavila ešte na chvíľku. Začínali mať, ako naschvál, čoraz častejšie požiadavky.

Ďalší výkrik našťastie neprišiel. Keby som Bruna nemala neustále na očiach, myslela by som si, že umrel. On ale pokračoval vo vyťahovaní kotvy a mne pomaly ale isto začínala v žilách znova prúdiť krv. Už len tej triašky sa zbaviť. Až tú kotvu vytiahne, prizabijem ho vlastnými rukami, že tak zvrieskol kôli padajúcim pár metrom reťaze a na smrť ma vystrašil.

Vrátila som sa teda ku kontrole hĺbky a všetkého naokolo, či sme sa náhodou za tých pár sekúnd neocitli na skalách alebo na susedovej lodi. Všetko v norme, hĺbka 2,8 metra…. ČOŽE?!? 2,8 metra? Veď bola pred sekundou nad 18m!

Rýchlo som sa znovu poobzerala dookola, aby som sa uistila, že sme dostatočne ďaleko od všetkého, čo v diaľke má ostať a skontrolovala rýchlym okom mapu, kde nebolo vyznačené nič, čo by ma malo znepokojovať. Našťastie sa dôvtip dostavil ešte pred panikou a tak som smerom k Brunovi na miesto “doprdele!” vykríkla “už ju skoro máš!” Keď som sa znova pozrela na ukazovač hĺbky, bolo tam znova krásných 18 metrov a Bruno práve vytiahol na konci reťaze kotvu. Merač hĺbky zachytil pod sebou kotvu práve vtedy, keď som sa ja rozhodla pozrieť!

Pridala som teda motor a s obrovskou úľavou, po viac než pol hodine stresu, zamierila do stredu kanála.

Keď sa Bruno s úsmevom od úľavy ocitol pri mne v zadu, objala som ho a jedným okom pre istotu skontrolovala obe ruky. Boli tam a boli v poriadku. Ten hrôzostrašný výkrik čo ma skoro priviedol k infarktu si vybavíme neskôr.

Smer: Gran Canaria-Las Palmas. Predpokladaný príchod: na druhý deň ráno. (Pokračovanie)

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *