(Tu nájdete prvú a druhú časť.)
Po srandičkách s kotvou pri ostrove Graciosa sme boli znova na ceste.
Smer: Gran Canaria-Las Palmas. Predpokladaný príchod: na druhý deň ráno.
Plavba bola kľudná, vietor primeraný a pre nás vo vyhovojúcom smere. Dokonca aj v noci sme si sem tam celkom slušne pospali bez toho, aby sme sa museli podopierať a napínať celé telo, aby sme sa na tej posteli udržali. Lodí naokolo bolo málo, sem tam nejaká nákladná a pár výletných.
Ako sa tak blížilo ráno, naše pochybnosti sa zvyšovali. Nemali sme totiž žiadnu rezerváciu v prístave. Niežeby sme sa o to nepokúšali. Zvyčajne to nie je potrebné, no v týchto dňoch je tu práve ARC (Atlantic Rally for Cruisers), ktorí obsadzujú všetky miesta v prístave. Ako sme sa tak k Las Palmas blížili, naše pochyby sa menili na istotu. Žiadne miesto v Las Palmas. Pokračovali sme teda na juh a znova, už po x-tý krát obvolávali zvyšné prístavy. Nič. Buď nikto nedvíhal, alebo nebolo miesto a ani náznakom žiadna nádej, že sa nejaké uvoľní.
Nakoniec sme našli miesto na opačnej strane Gran Canaria v Pasito Blanco. Trocha nepohodlné vzhľadom k tomu, že práve v Las Palmas sme u kamaráta mali už mesiace dopredu dohodnuté šitie povlekov na sedačku, keďže sme to nestíhali pred odchodom a nejaké malé opravy novo-roztrhaného prístrešku.
Našťastie je Šaman nie len profesionál, ale aj kamarát a ani na chvíľu mi nedal pocítiť, že by ho príchod na opačný koniec ostrova nejako obťažoval. Naopak.
A tak sme sa po jedenástich rokoch znova stretli. Čas sa na chvíľu vrátil o pár rokov späť a my sme si pospomínali na spoločne zažité srandy. Dobre, s pravdou von: on si pospomínal…na moje trapasy, na ktoré som ja celkom rada zabudla. Potom sme sa pustili do vysvetľovania, ja jemu čo to vlastne po ňom chcem, na čo mi on trpezlivo odpovedal, ako sa to dá. Keď potom zbadal tie snáď najnepravidelnejšie, všade inak zaoblené, najšikmejšie vankúše na svete, zdalo sa mi, že som v jeho tvári na zlomok sekundy zahliadla mierne zúfalstvo. Rozumela som mu. Mne už len tá predstava nerobila dobre.
Poradil si napriek všetkému úžasne! Neviem sa prestať tešiť, že je koniec neustálemu praniu. Tieto poťahy sú totiž vyrobené z látky špecialne pre lode. Omrvinky stačí zmiesť a škvrny vlhkou utierkou zmiznú tak rýchlo, ako sa tam objavili (to by mohol byť nejaký slogan do reklamy ?). Prístrešok je tiež pozošívaný tam, kde to už vzdával a tak veríme, že to s nami ešte chvíľu vydrží.
Takže ešte raz veľká vďaka, Šaman. Za ochotu, ušetrený čas a hlavne ušetrenie od nekonečného prania, ktoré som po detských návštevách (v prístavoch aj každý deň) musela dookola absolvovať.
Kúsok Sahary – Duny Maspalomas
Po týchto kozmetických upravách sme mali v pláne pokračovať na Kapverdy. Namiesto toho ale trčíme v prístave pre sardinky už tretí deň po plánovanom odchode, pretože elektrikár zatiaľ od piatku neprišiel na to, prečo sa naše batérie vybijajú 13 x rýchlejšie, než by mali. Je to potešujúci pocit nevedieť, ako dlho to ešte bude trvať a či vôbec príde na nejaké riešenie. Nádej ale umiera posledná, no nie?
ja dakujem vam za navstevu a som len rad ze som vam mohol pomoct aspon v niecom na vasej krasnej ceste po atlantiku. ste uzasny ludia a dobry kamarati a ty sa neopustaju.