Našou prvou zastávkou na súostroví Guadeloupe boli ostrovy Les Saintes. Jednoznačne jedna z najkrajších zátok na svete. Kedysi ju vlastnila francúzska flotila, ktorej velil admirál de Grasse. Na konci bitky pri Saintes bola jeho loď už bez rohoží a munície a posádka skoro celá zničená. Roztavil teda svoje strieborné riady a urobil z nich gule, aby si ešte doprial posledné výstrely. Ak sa už musel potopiť, nech to teda prebehne aspoň vznešene.
Strávili sme tu štyri dni a plnými dúškami si užívali tú krásu…
V blízkosti Les Saint sa nachádza aj jedno z najvyhľadávanejších miest pre potápanie „Le Sec Pâté“. Milovníci potápania, nenechajte si ho újsť!
Našou ďalšou zastávkou bol pre nás ostrov Marie Galante. Zátoka Anse Saint Louis, kotvisko vcelku nekľudné. Obzvlášť bóje boli riešené dosť nešťastne a krátka reťaz spolu so silným vetrom spôsobovali, aj napriek rôznym tlmičom, veľmi nepríjemné trhanie sem a tam. Ostré vlny prichádzajúce bokom boli oproti tomu nič.
Marie-Galante je ostrov na východe Guadeloupe, živiaci sa esenciálne poľnohospodárstvom, špecializovaný na pestovanie cukrovej trstiny, z ktorej sa vyrába hlavne silný, miestny Rum (59%), veľmi obľúbený medzi znalcami. Kotvíme juhozápadne od ostrova a vietor nám prináša príjemnú, sladkastú vôňu drvenej cukrovej trstiny. Saint Louis je malé, driemajúce mestečko, bez zbytočných turistických atrakcií a so zaujímavým šarmom.
Naša cesta viedla ďalej do prístavu Fort-de-Bas v hlavnom meste Pointe-à-Pitre.
Po mesiaci sme prišli doplniť vodné nádrže a potraviny. Cesta bola krátka, trvala 4 hodiny, bola ale celkom hádzavá a upršaná. Kanál pred vchodom do prístavu bol dlhý a úzky, dobehla nás jedna nákladná loď a tak sme z neho na chvíľu museli vystúpiť na bezpečnom mieste, aby okolo nás mohla prejsť. Tesne pred prístavom nás ovial závan rumovej vône…
Doplnili sme vodné nádrže, potraviny a o dva dni sme vyrazili ďalej do prírodnej rezervácie Cousteau.
Srdcom tohoto Národného parku sú ostrovčeky Pigeon. Prírodná rezervácia Cousteau je chránená morská oblasť, nachádzajúca sa prevažne v obci Bouillante a čiastočne v obci Pointe-Noire, na pobreží ostrova Basse-Terre v Guadeloupe. Táto oblasť zahŕňa cca 400 hektárov chráneného morského dna a zakázaného rybolovu. Meno nesie po známom oceánografovi Jacques Cousteau. Táto rezervácia je jednou z najvyhľadavánejších potápačskych lokalít na Guadeloupe.
Strávili sme tu skoro mesiac, keďže som sa tu v miestnom klube (pre jeho výbornú povesť v školeniach) pripravovala na divemaster a inštruktorské skúšky v potápaní. Kedže to zahŕňalo moju každodennú (vrátane víkendov), celodennú prítomnosť a aktivity v klube, a keďže som pre klientov klubu bola jednou zo zamestnancov, úplne som sa do mojej novej role na chvíľu vžila. Priznám sa, že mi bolo ranné vstávanie a večerné odpadávanie únavou oveľa príjemnejšie v teple, bez predošlej zápchy, či preplnených dopravných prostriedkov. Cesta do „práce“ na člne či standup paddle má svoje neuveriteľné čaro, dokonca aj v daždi a silnom vetre, kedy som miestami ozaj nevedela, či sa k brehu dostanem a či nie.
Tak, ako v meste postretávame susedov a známich, tak isto sa to deje aj na mori. Alebo skôr, skoro tak isto. Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo sa so susedom na ulici pozdravíte decentným, distinguovaným pozdravom s primeraným tónom, na mori na seba kývete o sto šesť a vrieskate po sebe skoro ako pri sicílskej hádke. Nie že by sa človek na mori nejakým významným spôsobom zo dňa na deň stal asertívnejším než bol, no situácia to tak nejak vyžaduje sama. Myslím ten krik a prehnanú gestikuláciu, nie asertivitu :). Jednak tá vzdialenosť je významne väčšia, keď sa loď míňa s loďou, a tiež treba prekričať hluk motora (ak nejaký teda máte, v prípade standup paddlu som prekrikovala tak maximálne moje zadychčané ja).
A čože je to za susedov či známych?
Okrem priateľských plachetníc s ktorými sa organizovane či neorganizovane stretávame na rôznych miestach, to v tomto prípade boli aj inštruktori potápačskych klubov z okolia a ľudia, ktorých sme spoznali pri nejakom probléme (našom, alebo ich). Na mori je ešte zväčša všetko v poriadku. Človek, ktorého poznáte sotva 5 minút vám okamžite, bez zaváhania, nezištne pomôže. Alebo za pivo, či tri (ale to nie je podmienkou, to už tak nejak prirodzene neskôr vyplýva zo situácie :)). Nuž toľko k tomu fascinujúcemu zdraveniu sa na ceste po vode do práce, či na nákup.
Po mesiaci, keď sa Bruno neskutočne zlepšil vo varení a priblížil k dokonalosti, sme sa vybrali o kúsok ďalej, do zátoky k mestečku Deshaies. Je to malé, príjemné mestečko s množstvom krásných miest v jeho okolí. Zatiaľ čo ja píšem tieto riadky, Bruno bol ohlásiť na miestnom úrade náš odchod z Guadeloupe. A tak šup sa do príprav na ďalšiu cestu a spoznávanie nového ostrova :).
Video z Guadeloupu a jeho krásných zákutí si môžete pozrieť TU.
Prečítajte si aj článok o Martiniku.