1. Ako dlho trvá prechod cez Atlantik?
- Záleží, odkiaľ sa chystáte kam. My máme v pláne viacero zastávok. Našim cieľom nie je preplávať Atlantik, je to len cesta k spoznávaniu nových krajín. Naše prechody budú teda trvaľ rôzne dlho. Niekoľko z nich bude 2 až 7 dňových a dva z nich budú „veľké“, teda circa 15-30 dňové.
2. Čo budete pri prechodoch robit‘ v noci? Budete kotvit‘?
- Nie. Pri prechode napríklad z Kapverdských ostrovov do Karibiku budeme mať pod sebou hĺbku cca 5000m. Na takú dlhú reťaz by sme potrebovali loď nákladnú, na miesto našej plachetničky :). Nehovoriac o tom, že to samozrejme nejde v takej hĺbke. Cez noc sa budeme plaviť rovnako, ako cez deň. Plachetnica je dynamická rovnováha medzi morom a vetrom. Keď je v pohybe, je stabilnejšia a oceánu odolnejšia (niečo ako bicykel, ktorý na udržanie lepšej rovnováhy potrebuje byť tiež v pohybe). Kolízia s inou loďou je samozrejme jedným z rizík. Jeden zo základných princípov medzinárodnej reglementácie plavby je, že by mal byť na palube stále niekto na hliadke. Riziko nehody je oveľa vyššie v oblastiach s intenzívnou námornou dopravou, ako napr. rôzne kanály, Gibraltár, atď. V týchto oblastiach je dôležitá intenzívna hliadka. Tá sa môže pozvoľniť v strede Atlantiku, kde pri najlepšom stretneme jednu loď týždenne. V našom prípade bude na hliadke stále jeden z nás, bdelý či polobdelý (t.j. možno spiaci, ale oblečený v kokpite*, pripravený v prípade potreby zasiahnúť). Taktiež budeme mať rôzne možnosti elektronickej hliadky: alarm, ktorý upozorní na akékoľvek plavidlo alebo „zrná“ (silný vietor a dážď) do vzdialenosti 4 námorných míľ (7 km), AIS (Automatic Identification System) – snáď okrem malých rybárskych lodiek vysiela každé plavidlo nepretržite signál s následujúcimi informáciami: kto som (meno, veľkosť a typ lode), moja pozícia (zemepisná šírka – dĺžka), kam idem (napr. severo-východ) a ako rýchlo (napr. 8 uzlov – 14 km/h). Tieto informácie prijímajú všetky lode v okolí, každá loď sa zobrazí na obrazovke. Počítač vypočíta riziko kolízie na základe polôh a trasy každej z nich a na základe týchto informácií môžete svoj smer pozmeniť.
- V navigácii nás môže zastúpiť aj automatický pilot, pokiaľ to veternostné podmienky dovolia.
3. Čo budete robit‘, ak sa začne loď potápat‘?
- To je samozrejme veľmi nepríjemná situácia a na šťastie dosť zriedkavá. Naša plachetnica má vo svojej výbave záchranný čln, ktorý sa automaticky nafúkne, keď ho hodíte do vody. Procedúra evakuácie je niečo, čo je dohodnuté ešte pred plavbou a celá posádka je ňou oboznámená. Na palube máme EPIRB (Emergency Position Indicating Radio Beacon). EPIRB je zariadenie, ktorého účelom je okamžite v ktorejkoľvek časti planéty ohlásiť umiestnenie lodí, lietadiel a ľudí v prípade mimoriadných udalostí. Núdzový signál spúšťa vyslanie prieskumného lietadla a najbližšia loď v okolí má povinnost odkloniť sa od svojej trasy a zachrániť loď v ťažkostiach, prípadne naložiť záchranný čln a jeho posádku.
4. Čo sa stane, ak niekto z vás vypadne cez palubu?
- Najväčším rizikom na palube lode je snáď práve pád cez palubu. Dostať človeka naspäť na palubu nie je jednoduché. Tieto nehody sa paradoxne nestávajú pri zlom počasí či zložitých manovrách, ale pri relaxe: podľa štatistiky pobrežnej hliadky USA malo 80 % vytiahnutých utopených ľudí otvorený zips… My sme sa rozhodli byť stále istení (my aj deti) s výnimkou úplného bezvetria a v kokpite. Naše postroje sú kvalitné a „linky života“ (lifeline) inštalované pozdĺž celej lode tak, aby neobmedzovali voľnosť pohybu.
5. Je možné postroj v rýchlosti odistit‘, aby so sebou potápajúca sa loď nestiahla aj deti?
- Vy nám teda prajete. Samé katastrofické scénare. Samozrejme. Spojka medzi bezpečnostnými pásmi a postrojom je rovnaká skoba ako tie, ktoré sa používajú na horách. Otvorí sa jednoducho, behom pár sekúnd, jednou rukou… Potopenie lodi okrem iného zvyčajne netrvá pár sekúnd, ale aj niekoľko hodín.
6. Čo budete robit‘ v prípade búrky?
- V prvom rade sa búrkám budeme snažiť vyhnúť, napríklad plánovaním cesty v tom „správnom čase“. Samostatné etapy a odchody z rôznych miest plánujeme na základe štatistík vetra (sila a smer). Cieľom takého plánovania je, aby sme mali čo najväčšiu časť cesty vietor (a teda aj vlny) zo zadnej strany, čo je najbezpečnejšia situácia (zatiaľ čo navigácia proti vetru a vlnám je veľmi únavná a zložitá ako pre cestujúcich, tak aj pre loď). Jedná sa len o štatistiku a teda nie istotu, ale už i samotná štatisktika nám dáva veľmi dôležité indikácie. Ďalším veľmi dôležitým faktorom je meteorologická predpoveď (rádio a VHF-Very High Frequency). Informácie o počasí je potrebné brať veľmi vážne, dôsledne ich zvážiť a následne sa podľa nich zariadiť. Existujú tiež rôzne softvéry, vďaka ktorým je možné stiahnuť súbory o situácii počasia v akejkoľvek časti sveta a prognózy na 7 dní. So satelitným telefónom je okrem iného možné dostať sa k týmto informáciám aj uprostred oceána. Opäť sa jedná hlavne o odhady, ale tieto predpovede zvyknú byť dostatočne spoľahlivé na dva-tri dni dopredu. Budeme teda stále v pozore, aby sme sa v prípade potreby mohli oblasti, kde je búrka, vyhnúť.
- Stále tu samozrejme ostáva možnosť vzniku nečakanej depresie, ktorú ani meteorológovia nepredpokladali. V prípade búrky existujú dve riešenia: uniknúť alebo odolať. Uniknúť znamená upraviť plachty a ísť v smere vetra rýchlosťou vĺn. Vďaka tomuto je sila eventuálneho nárazu lámajúcej sa vlny do lode zanedbateľná. Odolať znamená dať sa do pozície „à la cape“ (po ang. heaving to), t.j.: navigovať loď na cca 40° od vetra a vĺn a upraviť plachty tak, aby loď v tejto pozícii vydržala. Niekedy je vhodné pridať plávajúcu kotvu, ktorá stabilizuje loď v správnom smere.
- V oboch prípadoch je potrebné prispôsobiť aj kabínu: natiahnúť laná o ktoré je možné sa zachytiť a vyhnúť sa tak pádu, mať pripravené hotové jedlá, aby sa zabránilo nehodám v kuchyni, no a už len prečkať, až to všetko skončí…
7. Čo budete robit‘, ak budú vlny vyššie než vaša loď kôli veľmi silnému vetru?
- Problém nie je ani tak výška vĺn ako ich forma a systémy vĺn ktoré sa môžu navzájom sčítať alebo naopak rušiť. Vysoké eolické vlny nie sú zvyčajne problém, bývajú dlhé a pravidelné a nezvyknú sa lámať. Loď vďaka nim môže dosiahnúť pomerne vysokú rýchlosť. Náročnejšia situácia nastáva, keď sa vlny navzájom rušia, loď sa hýbe do všetkých strán a je ťažké udržať smer. Ak príde vlna v momente, keď je už loď riadne naklonená, môže sa stať že ju zalejeje a loď zľahne s vodou. Tá sa po chvíli narovná, no ten moment je drastický. Najnebezpečnejšie vlny a nočná mora všetkých námorníkov sú tzv. „darebácke vlny„. Ide o kombináciu niekoľkých vĺn tvoriacu obriu vlnu, ktorá dokáže loď prevrátiť a zlomiť sťažeň. V tomto prípade sa veľa robť nedá. Pre extrémne prípady je na palube EPIRB (Emergency Position Indicating Radio Beacon viď bod č.4) a záchranný čln. Pre úplne stratené prípady a posledné slovo budeme mať pripravenú už len bibliu?.
8. Čo budete robit‘ v prípade nejakej choroby či úrazu práve vo chvíli, keď budete v strede oceánu?
- Tento náš program ma konečne prinútil urobiť si aspoň základný záchranársky diplom, na ktorý som sa už dlhšie chystala. Na palube budeme mať lekárničku záslužnú malej dedinskej nemocnice (pozri tu). K dispozícii budeme mať telefonický kontakt cez satelitný telefón s nemocničným centrom v Toulouse (FR), ktoré je špecializované na diaľkovú podporu a pomoc na mori a ktoré vytvorilo komplexný zoznam vyššie spomenutej lekárničky. Nesmie chýbať ani telefonická dostupnosť nášho parížskeho pediatra, ktorý je o plavbe informovaný a s ktorým sme zloženie pediatrickej lekárničky konzultovali.
9. Je takáto plavba finančne náročná?
- Lode sú ako autá. Záleží na tom, pre ktorú sa rozhodnete. Ak chcete vyplávať, vyplávate bez ohľadu na to, do akej výšky siahajú vaše financie. Rozdiel bude akurát v tom, ako s nimi naložíte. Možno si kúpite obrovskú novú jachtu a zaplatíte kapitána a možno menšiu z druhej ruky. Možno si nekúpite žiadnu a vyplávate s profesionálnym skypperom na jeho lodi alebo loďo-stopom (existujú stránky s inzerátmi spolujázd na plachetnici). Tak isto záleží len na vás, kde sa rozhodnete na vašich pozemských zastávkách stravovať: môže to byť v reštauráciách alebo si môžete nakúpiť v miestnych obchodoch a pripraviť vlastné jedlo na palube. Lov rýb je samozrejmosťou. Ceny prístavov sa líšia, zasa ale záleží len na vás, či sa rozhodnete za každým ostať v prístave alebo skôr niekde zakotviť a v prístavoch sa zdržiavať len na doplnenie paliva, vody či iných zásob. Paliva sa na plachetnici minie minimum, motor zapínate len pri odchode a príchode do prístavu, na dlhších plavbách raz za deň na nabitie batérie. Naozajstným palivom na vašej ceste sú vietor a prúd.
- Z môjho pozorovania sa mi zdá, že vo výhode sú skôr tí, čo majú menej, než viac. Lahšie sa im opúšťa všetko to pohodlie, ktorým sme dnes obklopení. Často počúvam, čo všetko by kto urobil, ak by bol bohatý. Myslím si, že na to, aby si človek plnil sny, nemusí byť bohatý. Niekedy naozaj stačí len prehodnotiť priority.
„Všetko to, čo nakupuješ, neplatíš peniazmi, ale časom, ktorý si strávil, aby si tie peniaze zarobil. Pritom jediná vec, ktorú kúpiť nemôžeš, je čas.“ (José Mujica)
- Týmto blogom by som rada vyvrátila predstavu o jachtách ako o niečom, čo je dostupné len bohatým. Chcela by som zdôrazniť, že jachta nemusí slúžiť len ako módny doplnok, že na jachtu sa nechodí len na aperitív s kamarátmi a poopaľovať sa. Plachetnica môže byť aj neskutočný pocit voľnosti, zžitie sa s oceánom a vetrom, príroda, čistý vzduch, šport a v neposlednom rade prostriedok (ak chcete, tak aj veľmi lacný) pre spoznávanie blízkých či ďalekých krajín. V našom prípade by nás rok na lodi mal podľa naších predbežných výpočtov stáť 1/4 toho, čo nás stojí rok v Paríži.