Bermudy

Cesta na bermudy bola pohyblivá, okrem posledného dňa sme boli v šikmej polohe 24 hodín denne. Po dlhom čase sme boli naobliekaní. Thalia oslávila svoje tretie narodeniny, bola celkom sranda tortu nie len upiecť, ale aj udržať, pokiaľ ju sfúkla aj počas jej krájania. 

Aj po príchode sme si prvé dni veru ťažšie zvykali na zimu…24 °C sa nám po 7 mesiacoch strávených v priemernej teplote okolo 35 °C zdalo pekelne málo :). 

Keď sme boli od Bermúd vzialení 15 morských míľ, boli tri hodiny ráno. Oznámili sme cez rádio VHF náš príchod miestnemu imigračnému úradu, ktorý nám okamžite odpovedal. 

O siedmej hodine ráno sme volali znova, aby sme oznámili vstup do zálivu a že teda prichádzame. O pár minút na to sme volali asi 100 metrov od imigračného úradu, že teda vlastne neprichádzame, pretože sa nám práve pokazil motor. Fungoval len na spiatočku, do predu nie. Navrhli nám teda aby sme na mieste zakotvili (z fungujúcou spiatočkou sme ale predsa len našli vhodnejšie miesto na kotvenie než to, kde sme sa práve nachádzali) a dostavili sa potom na dinghy… Kotvenie spiatočkou bola zaujímavá skúsenosť. Hlavne sme teda pevne dúfali, že sa zachytíme na prvý krát, pretože dvíhať kotvu proti vetru bez fungujúceho motora by bolo celkom zaujímavé. Podarilo sa. 

Keď sme sa na imigračný úrad dostavili, neverila som vlastným ušiam ani očiam. 

Milosrdnosť a profesionalitu tohoto tipu som nezažila už dávno. Na imigračnom úrade nikdy. 

Úžasný prístup Bermúdčanov pokračoval všade, kde sme sa len pohli. Všade navôkol usmievaví ľudia, ktorí sa vás nezabudnú spýtať, keď okolo nich prechádzate, ako sa máte a či sa vám tu páči. “Ahojte rodinka, ako sa dnes máte?” “Ahoj zlato, môžem ti s niečim pomôcť?” Otváranie dverí pri vstupe do potravín, nakladanie nakúpených potravín mladými študentmi za “dyško” ktoré nedostanú, pretože ste si ešte nestihli vybrať peniaze a ospravedlňujúc sa si chcete nákup odložiť do tašiek sama, no oni vám povedia že to vôbec nie je problém a naložia vám ho, tu nie je sen, ale úplne bežná realita. Ak sa pri obhliadke radnice po nej naháňa primátor mesta s vašimi deťmi a potom sa hrajú na schovávačku, tiež. Voľné wifi na námestí, normálka. Ospravedlňujúci sa vodič autobusu cestujúcemu za to, že si malinovku v kelímku vziať do autobusu nemôže. Okoloidúci zmení svoj smer, aby Bruna odprevadil na miesto, ktoré hľadal…aby ho z tohoto miesta pracujúci potom odviezol naspäť svojim autom, pretože to má predsa ďaleko. 

A viete, čo je fakt vysoký stupeň civilizácie? Keď sa bežne hocktorý chodec zastaví, aby zo zeme zdvihol odpadok, ktorý mu nepatrí a hodil ho do koša…

Prešli sme sa autobusom krížom cez celé Bermúdy. Nikde som nevidela žiaden neporiadok a verte, že som ho naozaj poctivo hľadala. 

Staršie deti a teenageri nikdy nenastúpia do autobusu pred dospelými. Cestujúci sa pri vstupe vodičovi zdravia, vodič sa zdraví cestujúcim. Nik zo sedadla nevstáva pred tým, než autobus zastane a otvorí dvere (ak niekto stojí, nikdy sa neprediera pomedzi ostatných pred zastavením autobusu a otvorením dverí). Pri odchode cestujúci ďakujú vodičovi a vodič ďakuje cestujúcemu, poprajú si pekný deň či zvyšok dňa…

Len čo sa priblížite k prechodu prechodcov (možno ste zastavili len náhodou a ani sa nechystáte prejsť na druhú stranu), autá okamžite stoja. Nie občas. Vždy a každé jedno. Predvčerom som spravila prvý krok na prechode prechodcov. Zároveň som ho urobila aj naspäť. Zdalo sa mi totiž, že tá blížiaca sa motorka nebude mať čas zastaviť. Nie len že zastavila a dala mi znamenie aby sme s deťmi prešli, ale keď som okolo nej prechádzala, mladá, odhadom max. 25 ročná vodička mi s úsmevom povedala: to ja mám zastaviť pre vás, nie vy pre mňa. SEN.

Aby nebolo všetko také idylické, prezradím vám niektoré ceny nami bežne kupovaných potravín: 0,5 l bieleho jogurtu – 12 $, 5l balenej vody – 7$, 250g mletého hovädzieho mäsa – 13$… 

Bermúdy sú nádherné miesto. More je v porovnaní s východným Karibikom chladnejšie, no neskutočne krásne. Bermúdy sú obklopené korálovým útesom, na ktorom stroskotalo nemalé množstvo lodí, preto si tu milovníci vrakov určite prídu na svoje. 

Typické biele strechy na malých pastelových domčekoch sú krásným príkladom národnej udržateľnej architektúry. Strechy boli navrhnuté tak, aby zbierali dažďovú vodu. Malé schodíky ktoré na strechách vidíte, umožňujú spomaliť tok vody a pomáhajú jej vtekaniu do žľabov napojených na vodné nádrže v domoch. 

Bermudy nemajú v blízkosti žiadne zdroje sladkej vody, nie sú tu žiadne pramene, žiadne rieky, žiadne jazerá, ale prší často a veľa. Staroveké obyvateľstvo sa preto pokúsilo vyriešiť problém zásobovania vodou opätovným využitím dažďovej vody. Toto riešenie sa časom ukázalo tak efektívne, že ho zakonponovali do zákona (na každú štvorcovú stopu musí mať dom 30 litrov v nádrži). 

Výhody strechy nekončia daným tvarom. Keďže je vyrobená z vápenca, je veľmi ťažká a preto je schopná odolať hurikánom. Kedysi ju pokrývali vápennou maltou, ktorá mala antibakteriálne vlastnosti, dnes ju nahradili lakom. Jej biela farba umožňuje odrážať ultrafialové žiarenie slnka, čo napomáha purifikácii vody.

Okrem týchto očividných výhod je tu ešte jedna, menej očividná, no rovnako dôležitá: sebestačnosť nabáda obyvateľstvo, aby používalo vodu šetrne a s rozumom. Neuvážené plytvanie vody neprichádza do úvahy.

Video z Bermúd nájdete TU.

Prečítajte si aj Plavba z Bermúd na Azory – stratégia meteo

      

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *