(A)sociálny život na palube

Ešte pred odchodom bola jednou z častých otázok socializácia.

Nebude vám chýbať život? Nebudete si, na tak malom mieste, liezť na nervy? Nebojíš sa, že vám z tej samoty preskočí? Čo budú chudák deti robiť bez škôlky? Čo budú celé dni robiť a ako si potom budú naspäť zvykať na kolektív?

Úprimné otázky: poniektoré zo zvedavosti či obáv, iné len kôli hlboko zakoreneným klišé, ktoré nás ešte stále tak často obklopujú a ťažko sa ich zbavujeme.

Osobne som sa pred cestou žiadnej samoty neobávala, naopak. Vedela som, že je množstvo ľudí s podobným programom. Obzvlášť francúz či angličan s takouto cestou príliš neotáľa.

Z môjho pozorovania som si okrem francúzských a anglických plachetníc všimla i nemalé množstvo nemeckých a nórských plachetníc. Na moje prekvapenie sme stretli len veľmi málo španielov, talianov či portugalcov. Za veľkou mlákou sa k početným moreplavcom pridali aj Kanaďania.

Poďme ale k tej obávanej (a)socializácii.

Potom, čo sme vyrazili z francúzskeho Bénodetu, sme sa ocitli na našej prvej zastávke, v španielskej La Coroña. Nemala som ani čas sa poriadne spamätať, že sme konečne vyrazili a sme už naozaj na ceste, zatiaľ čo si naše deti už vo veľkom vymieňali informácie o cestách s novým kámošom:

Meno plachetnice: zabudnuté

Národnosť posádky: francúzska

Miesto spoznania: La Coroña (Španielsko)

S Thomasom (12) sme strávili ešte následujúcich pár dní. Ráno zaklopal na loď, skočil si na palubu a už si vo veľkom vyberali, s čím sa zabavia. Najzábavnejšie to pre nich ale bolo po prístave na kolobežke, prípadne v centre na námestí so zmrzlinou v ruke :).

 

Meno plachetnice: zabudnuté

Národnosť posádky: francúzska

Miesto spoznania: Lisabon (Portugálsko)

V Lisabone sme stretli francúzsku rodinku s troma deťmi, meno si pamätám už ale len rodičov (Guillaume a Costance) a jedno z detí (Abel). Bola som práve na “sympatickom” nákupe v Lisabone (pamätníci si na môj povzdych isto spomenú), keď sa u nás hrali a bohužiaľ som si ich mená nezapamatala. Naše cesty sa potom prekrížili ešte na ostrove Graciosa, kde sme sa stretli náhodou na ulici, no nepodarilo sa nám už zorganizovať stretnutie, keďže sme na ďalšie ráno už odchádzali.

 

Meno plachetnice: VEGA

Národnosť posádky: nórska

Miesto spoznania: Porto Santo (Madeira)

V tomto prístave sme síce mali všade naokolo francúzske plachetnice, tento krát ale bez detí. Oproti nám ale bola nórska rodinka, Guri a Oddvar s troma deťmi Viljar (3), Askil (8) a Sigri (11) na katamaróne. Deti si okamžite padli do oka a musím priznať, že aj rodičia :). Strávili sme spolu pomerne dosť času ako na Porto Santo, tak neskôr aj na Madeire. Potom sa naše cesty rozišli. Skoro dva mesiace sme sa nevideli, vzájomne sa sledovali na našich blogoch a vymieňali si naše skúsenosti a zážitky, obzvlášť čo sa týka prechodu cez “veľkú mláku”. Naše cesty sa opäť stretli na Martiniku. Najprv to bolo len rýchle privítanie v prístave Marin. Už to vyzeralo, že sa znova budeme v tesnej blízkosti míňať, ako na Grand Canaria, no nakoniec sme sa stretli zakotvení v zálive Grand Anse, kde sme si spoločne užili pekných pár dní, od večera do rána. Uvidíme, kde sa naše cesty stretnú nabudúce :).

    

 

Meno plachetnice: ZEKREET

Národnosť posádky: belgická

Miesto spoznania: Pasito Blanco

Prvé mini spoznanie prebehlo už v prístave na Madeire, to ale len z detskej strany Laura (6) a Loïc (2). Naše cesty sa znova stretli na juhu ostrova Grand Canaria v Pasito Blanco, kde sme mali tú česť bližšie sa zoznámiť aj s veľmi sympatickými rodičmi Chloe a Filipom ;).

 

Meno plachetnice: ANTARES

Národnosť posádky: slovensko-anglická

Miesto spoznania: Lanzarote

Toto bolo dosť originálne spoznanie :). Bruno mi pri bazéne ukázal na slečnu sediacu vedľa, so slovami “aha, ona je tiež slovenka”. Keď som sa otočila, všimla som si tričko s nápisom “slovenka” a tak som sa skúsila prihovoriť. Nie len že je Majka slovenka, dokonca je aj z Košíc. Pre istotu z rovnakej časti ako ja. No a kde sa stretneme? Pri bazéne v Lanzarote…a čo tam robila? Odskočila si s deťmi zaplávať. S manželom Simonom sú tiež na plachetnici a začiatok ich trasy bol veľmi podobný tej našej :). Stretli sme sa potom ešte v Mindelskom prístave na Kapverdských ostrovoch, kde sme oslávili aj Casparove narodeniny. Naše deti si Caspara (11) a Ninku (8) nekonečne obľúbili a dodnes o nich často básnia. Po prechode cez veľkú mláku sme sa zišli v zátoke Carlisle Bay, kde sme mali dostatok času na vyrozprávanie sa zo zážitkov. Dúfame, že sa naše cesty znova niekde aspoň na chvíľu stretnú, keďže sme si veľmi obľúbili nie len detskú, ale aj dospelú časť posádky :).

   

 

Meno plachetnice: OUKIVA

Národnosť posádky: česko-francúzska

Miesto spoznania: niekde na Atlantiku

S posádkou Oukiva sme sa “zoznámili” celkom netradične. Asi druhý, alebo tretí deň potom, čo sme vyrazili z Mindela cez veľkú mláku, sme sa s touto plachetnicou viac krát prekrížili. Keďže sme ju ale nevideli na AIS, Bruno sa im pokúsil dovolať cez VHF. Úspešne. Diskusia začala tým, že ich na AIS nevidíme a teda sme sa chceli uistiť, že sa nám nezdajú :).  Chlapi sa potom chvíľu takto rozprávali, až sa Eric spýtal, čo to máme za vlajku (z diaľky ju nebolo evidentne dobre vidieť). Keď mu Bruno povedal, že som slovenka, zasmial sa náhode a oboznámil nás s faktom, že jeho manželka je češka. Eric a Liba sú na palube s dvoma dcérami, Viktorkou(8) a Klarkou(3). Ja teda neviem, koľko sa nás slovákov a čechov takto plaví, ale že sa stretneme práve niekde uprostred Atlantiku som naozaj nečakala :). Neskôr sme sa spoznali aj osobne na Barbadose, následne sme sa opäť stretli na ostrove Bequia a Tobago Cays, kde sme spoločne strávili veľmi pekné chvíle, či už pri obhliadke ostrova Bequia, pri potápaní na Tobago Cays, alebo na aperitíve na jednej z plachetníc. Uvidíme, kde to bude nabudúce.

 

Meno plachetnice: BLUE LADY

Národnosť posádky: česká

Miesto spoznania: Bequia

Táto plachetnica zakotvila hned vedľa nás na ostrove Bequia. Opäť som neverila vlastným očiam keď som videla českú vlajku hneď vedľa nás. Evidentne si všimli aj oni tú našu, slovenskú, pretože sa prišli podvečer predstaviť. Zistili sme, že tento sympatický pár žije na plachetnici v Karibiku už 17 rokov. Odkedy majú, teraz už 8 ročného syna, sú striedavo medzi Karibikom a Českou republikou.

No povedzte, nie sme my česi a slováci tak náhodou starí morskí vlci?!

NB: v článku nespomínam priatelské plachetnice bez detí, keďže najväčšie obavy boli prejavené o socializáciu detí a tá naša vám bola vcelku ukradnutá ;P.

Pozrite si aj:

 

 

2 thoughts on “(A)sociálny život na palube

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *